Svetový Romantizmus

September 8th, 2010

Romantizmus je umelecký a filozofický smer v Európe v prvej polovici 19.storočia. Je to výhradne subjektivistické a individualistické umenie. Reaguje na novú kapitalistickú spoločnosť. Od samého začiatku romantizmus popiera klasicizmus a osvietenstvo. Vychádzal z myšlienok buržoázneho individualizmu a staval sa proti akejkoľvek norma-lizácii umeleckého textu. Romantizmus nadväzoval na subjektívne prvky preromantiz-mu. Do popredia kladie originalitu, predstavivosť a absolútnu tvorivú slobodu umelca. Romantické diela boli plné ideálov, slobody jednotlivca, ktoré ostro kontrastovali so skutočnosťou. Začínala sa prejavovať nová forma neslobody, a to ekonomická. Spo-ločnosť sa delí podľa veľkosti majetku. I na základe tohto sa do popredia dostáva nový konflikt jednotlivca so spoločnosťou, básnicky tiež vyjadrovaný ako konflikt srdca a sveta. V dielach neraz nachádzame rozčarovane a ľútosť nad súčastným stavom. Rozpor medzi krásnym snom o slobode a krutou realitou tiež nieje raritou. Romantici hľadajú z tejto problémovej situácie rôzne východiská. Najčastejšie romantický hrdina spácha samovraždu alebo sa utiahne do vlastného imaginárneho sveta, kde nachádza všetko čo mu v reálnom svete chýba. Ďalším východiskom je vzbura proti poriadkom sveta a nájdenie seba samého v hrdinskom čine. Takéto rozuzlenie najčastejšie využíva G. G. Byron, preto ho tiež nazývame aj byronizmus alebo titanizmus. Tretím východi-skom bol záslužný činnosť pre ľud a pre vlasť. Je to akýsi prejav nacionalizmu, ktorý sa začal rozvíjať hlavne počas napoleonských vojen. Vzbudzuje sa tým väčší záujem o ľudovú tvorbu, národné dejiny, ale i o samotný ľud. Ľudová tvorba dávala romanti-kom nové motívy a nové prvky slovesnosti.
Uvoľnenie formálnych pravidiel znamenalo automaticky i vznik nových literárnych žánrov ako boli fragmenty, torzá a veršovaný román a poéma. Lyrika v tomto období dostávala impulz, výrazne sa rozvíjala najmä intímna a reflexívna lyrika. Miesto si tu našli literárne žánre lyrickoepické, lyrickodramatické ale aj epické. Dráma bola romanti-kom vzdialenejšia kvôli jej tvarovej prísnosti a náročnosti. Najobľúbenejším žánrom sa stala próza, ktorá sa až do preromantizmu stavala len na okraj umeleckej tvorby. Do próz boli často vkladané veršované časti, alebo dialógy v dramatickej forme, prípadne reflexie.
Romantizmus sa rozšíril z Nemecka, no najhlbšie sa zakorenil v Anglicku, kde sa už aj predtým rozvíjal sentimentálny preromantizmus. Za vrchol anglickej romantickej lite-ratúry považujeme tvorbu G. G. Byrona, P. B. Shelleyho a J. Keatsa. Všetci traja preja-vujú odpor voči spoločnosti a súcit s trpiacimi. Vo francúzsku sú najvýznamnejšími spisovateľmi V. Hugo a A. de Vigny. Presadzujú aktívny a individualisticky vzpurný postoj. Nemalú úlohu zohral romantizmus aj v slovanských národoch. Pre Rusko zna-menal dobu veľkého rozkvetu. Po napoleonských vojnách čiastočne poľavil cársky ab-solutizmus a do Ruska prenikali západoeurópske liberálne myšlienky. Vyhrotilo to do dekabristického povstania, ktoré však bolo potlačené. V tejto dobe vyniká tvorbe A. S. Puškina. Z českej a poľskej literatúry sa medzi najznámejšie osobnosti radia K. H. Má-cha a A. Mickiewicz.