Slovenský romantizmus

V 30.rokoch 19.storočia sa romantizmus konečne dostáva i do zaostalého Uhor-ska. Spolu s ním prichádza aj množstvo vzbúr. Keďže buržoázia u nás nebola dosta-točne silná, na čelo revolúcie stála stredná šľachta a zemianstvo. Boje proti Viedni majú národnooslobodzovací charakter. Na čele hnutia za oslobodenie Uhorska stál Lajos Kossuth. Pod jeho vedením vzrastá národnostný útlak a násilná maďarizácia. Marilo sa tým úsilie jednotlivých národov Uhorska o samostatnosť. Tie začali hľadať pomoc vo Viedni.
Slovenské národné hnutie čelilo dvojakému útlaku. Národnostnému z Maďarska a hospodárskemu z Viedne. V tomto období sa do popredia dostáva štúrovská generá-cia. Počiatky štúrovskej aktivity môžeme nájsť v Spoločnosti česko-slovanskej. Jej za-kladateľom bol i Samo Chalupka. Bol to samovzdelávací spolok, no po príchode Ľ. Štúra sa do popredia dostávajú národné a politické otázky. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku historických udalostí. Pamätná je najmä vychádzka na Devín 24.apríla 1836, kde štúrovci na znamenie vernosti prijali symbolické slovanské mená. Napríklad Ľudovít Velislav Štúr, Michal Miloslav Hodža alebo Jozef Miloslav Hurban. Po zakázaní Spoločnosti česko-slovanskej sa ich činnosť preniesla na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Štúr sa stáva zástupcom profesora Palkoviča, vedúceho katedry. Pre vlasteneckú činnosť ho však odvolali, a tak jeho žiaci odchádzajú na pro-test do Levoče. Vtedy Janko Matúška zložil slová našej štátnej hymny. Po týchto uda-lostiach sa štúrovci zaoberali otázkou spisovného jazyka. Štúr vycítil potrebu spisovné-ho jazyka, ktorý by vyhovoval katolíkom i evanjelikom, ale hlavne by sa približoval ľu-dovej reči. Preto sa v júli roku 1843 po porade s Jánom Hollým stretli Štúr, Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom a dohodli sa na uzákonení spisovnej slo-venčiny na základe stredoslovenského nárečia. Prvou básňou v spisovnej slovenčine bola Duma bratislavská od J. Kráľa a prvou knihou bol druhý ročník almanachu Nitra.
Romantizmus na Slovensku sa od svetového líši tým, že nad osobnými citmi preva-žuje láska k vlasti, slovenský humanizmus a zdôrazňuje sa význam ľudovej slovesnosti. Štúrovská literatúra je obsahom národná. Spisovatelia nepriali antické ani západoeuróp-ske vzory. Prikláňali sa k ľudovej tvorbe a slovanským literatúram. Hlavným literárnym druhom je lyrika. Vznikajú nové žánre ako duma, krakoviak, ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. V epike prevládajú historické povesti a kratšie prózy zo súčastného ži-vota so satirickým podtónom.