Ideový rozbor

Dielo Smrť Jánošíkova je lyricko-epická skladba, autorom nazvaná romancou.
Skladá sa z lyrického predspevu (úvod) a deviatich spevov. Tieto spevy sa kompozíciou a štýlom dosť líšia. Môžeme v nich nájsť opisy a charakteristiku – I. spev, prerozprávanie zlapania Jánošíka – II. spev, žalospev – III. spev, reflexie – IV. a V. spev.
Dejová línia je slabá. Dielo je skôr lyrické ako epické. Hoci život zbojníkov bol dosť výnimočný, Ján Botto si vybral pre toto dielo zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka, čím chce poukázať na sklamanie a zároveň tým symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49.
Lyrickú časť tvoria opisy a úvahy (reflexie) o živote. Samozrejme autor vyjadruje aj vieru v lepší život Slovákov a v to, že pravda a spravodlivosť napokon zvíťazí.
Ján Botto využíva sylabický prozodický systém, čo je vlastne sylabická prozódia, teda sylabický prozodický systém, ktorého charakteristické znaky sú:
1./ izosylabizmus (rovnoslabičnosť) – má rovnaký počet slabík v každom verši;
2./ v každom verši je intonačná prestávka, ktorá symbolicky delí každý verš na dve časti;
3./ verše sa spájajú do dvojverší;
4./ prítomnosť rýmu, pričom sú to zväčša viazané verše, pričom rým je najčastejšie združ;
5./ najčastejšie sa objavuje v období slovenského romantizmu, čerpá z ľudovej slovesnosti;
S týmto prozodickým systémom sa prvýkrát stretávame už v slovenskom baroku u Hugolína Gavloviča. Je najjednoduchší zo všetkých prozodických systémov, ktorý sa vyznačuje rovnakým počtom slabík , čo udáva rytmus verša. Využitie tohto typu verša je hlavne tam, kde si treba verš zapamätať (básničky, riekanky pre deti a pod.)
V tejto lyricko–epickej skladbe je dodržaný 12-slabičný verš /alexandrín/ so záväznou dierézou po šiestej slabike. V diele sa nachádza zväčša združený rým, ktorý je občas obmenený so striedavým rýmom.
Báseň je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu, čiže svetla a tmy. Botto v nej zvýrazňuje konflikt medzi slobodou a bezprávím, a zároveň zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou.
V rozpore medzi veľkými túžbami a skutočnosťou spočíva aj hlavný konflikt romantizmu.
Celá tvorba Jána Bottu odzrkadľuje nielen osobný vývin básnika, ale aj udalosti tých čias. Keďže autor spojil ľudovú slovesnosť spolu s národnooslobodzovacími myšlienkami, jeho tvorba je zavŕšením revolučno-romantickej línie slovenskej poézie.