Ideové vyznenie diela

Hlavnou ideou tohto diela je idea slobody. Autor sa snažil prostredníctvom historic-kej postavy Juraja Jánošíka, ktorá je v diele vykreslená nie na základe skutočných histo-rických faktov, ale je autorom vykreslená ako symbol boja proti bezpráviu a útlaku prostého slovenského ľudu, ukázať, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. V tom spočíva aj hlavný romantický konflikt – konflikt medzi snom a skutočnosťou.
Jánošík sa v tomto diele stal zidealizovaným národným hrdinom, ktorý sa vracia k svojmu biednemu ľudu i po vykonanej poprave a v jeho vedomí je týmto nesmrteľný. Autor pomocou umeleckých obrazov ukazuje na sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť v krajine. Jánošík bol jedinou nádejou utláčaných, jediný kto im pomáhal, pretože boha-tým bral a chudobným dával.
Jánošík bol jedinou nádejou utláčaných, jediný kto im pomáhal. Bohatým bral a chudobným dával. Autor prostredníctvom Jánošíka a jeho boja vyjadruje i aktuálnu myšlienku svojej doby – revolučný boj za odstránenie sociálneho útlaku a túžbu po na-stolení nového spoločenského poriadku.
Okrem idey slobody je v diele zakomponovaný aj kontrast života a smrti, čiže kon-trast medzi snom a skutočnosťou a úvahy o živote a smrti.
Ján Botto, podobne ako všetci štúrovci, nebol spokojný s prítomnosťou, ale veril v zlepšenie situácie, čo vyjadril aj vo svojom diele mnohými citátmi, ako napríklad:
„On príde a prísť musí ten veľký deň súdu
a za stôl sadne pravda môjho ľudu.“21