Charakteristika postáv

Jánošík
Hlavnou postavou diela je zbojnícky kapitán J á n o š í k, ktorý je zidealizovanou pos-tavou, pričom táto postava je vlastne autoštylizáciou, pretože Ján Botto cez Jánošíka vyjadruje svoje pocity a sklamanie nad neúspešnou revolúciou.
Jánošík ako postava patrí do centra spoločnosti, v ktorej je považovaný za národné-ho hrdinu. Je veľmi oddaný svojmu ľudu a verí v jeho lepšiu budúcnosť
Je vykreslený ako urastený mládenec, ktorého možno dolapiť len zradou. Tento ob-raz zlapania Jánošíka vykresľuje nerovný boj pravdy a krivdy, boj utláčaného ľudu s pánmi, t.j. s utláčateľmi.
Jánošík je „ako ranné zore“, čo nám dokresľuje ľudovú predstavu veľkosti sily, ušľachtilosti a krásy. Nosí nezvyklé oblečenie: červenú košieľku, zelený dolomán – a zbraň. Autor mu pripisuje nadprirodzené schopnosti, a to najmä silu prameniacu z opasku a valašky, ktoré dostal do daru od víl.

„A ten ich kapitán, to je len veľký pán!
Perečko belavé, červený dolomán;
keď ide po hore, ako ranné zore,
keď ide po lese, celý svet sa träsie!“16

Družina
Najlepšie je Jánošíkova družina charakterizovaná v prvom speve. Botto ich ospevuje ako statných mládencov, ktorý sa svojou silou a odvahou podobajú ako bratia. Je tu opísaná ich fyzická krása a udatnosť a týmto sú prirovnávaný k sokolom. Ich domo-vom sú hole a husté lesy. Spolu s Jánošíkom zbíjali pánov a rozdávali chudobným. Až na zradcu Gajdošíka, sú Jánošíkovi všetci oddaný a ochotný vždy mu pomôcť. Po jeho smrti sú dezorientovaný a čakajú už len na smrť. Nedokážu sa znova pozbierať a zaujať predchádzajúce miesto v živote ľudu.

Ľud
Ľud väčšinou pôsobí len ako prostriedok na dotváranie pochmúrnej atmosféry. V treťom speve sa s Jánošíkom prichádza lúčiť duša ľudu v podobe dievčiny. Je tu vy-jadrený vzťah Jánošíka a ľudu v prenesenom význame ako vzťah milého a milej. V siedmom speve je ľud vykreslený ako dieťa, ktoré nieje pripravené na život.

„ žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže :“17

Ľud sa zúčastní i na Jánošíkovej poprave, ale tu sa jeho pasivita naplno ukazuje. Na-miesto toho aby sa vzbúrili a vyslobodili ho, vydávajú ho napospas nenásytným pánom. Po jeho smrti sa nemôžu spamätať zo strašnej straty. Ešte dlho po tom na neho spo-mínajú v rôznych povestiach o jeho sile a ukrytom poklade.

Gajdošík
Bol Jánošíkov verný priateľ, kým neprezradil drábom kde je, aby ho mohli chytiť. Čakal, že mu zaplatia za túto cennú informáciu. Namiesto toho ho čakala len smrť, pre-tože ho Jánošík v zápale hnevu zabil.